Pytón Zelený

Pytón Zelený

Pytón zelený (lat. Morelia viridis) je druh hada z čeľade pytónovitých. Vzhľadom aj správaním sa podobá na psohlavca zeleného. 

Morelia viridis má štíhle telo a výraznú zelenú farbu. Niektoré jedince ešte môžu mať žltú alebo červenú farbu. Dosahuje dĺžky 1,8 – 2,4 m. Na všetkých šupinách okolo úst sú priehlbiny s tepelnými senzormi.

Tento druh žije na Papue-Novej Guinei v Indonézii a v Austrálii. Pytón zelený odpočíva a loví rovnako ako psohlavec zelený: s telom obkrúteným okolo konára a s ovisnutou hlavou vyčkáva na korisť.Ich potrava sa skladá z malých cicavcov, hlodavcov, a niekedy plazov. Samice kladú 6 – 30 vajec do dutín stromov alebo medzi epifytické rastliny. 

Mláďatá, ktoré majú svetložltú alebo niekedy aj červenú farbu, sa často stávajú obeťou dravých vtákov.

Pytón Ametystový

Pytón Ametystový

Pytón Ametystový (Morelia amethistina) je druh pytóna z čeľade hroznýšovitých. Vyskytuje sa predovšetkým v Indonézii , Papue-Novej Guinei a Austrálii. Obvykle dosahuje dĺžku okolo 3-5 metrov, podľa neoverených správ ale aj viac ako 7 metrov, čo z nej robí jedného z najdlhších hadov na svete.

Farba hada závisí na konkrétnom poddruhu, najčastejšie je ale zelenožltá, prípadne svetlo zelená, niektorí jedinci sú sfarbené viac do fialova - samotný prívlastok Ametystový  získal predovšetkým pre fialový lesk kože, pripomínajúci trblietajúci sa ametyst.

Najväčšie populácie pytóna ametysového žijú v Indonézii , s presahom do susednej Papuy-Novej Guiney. Odtiaľ sa rozšírila do Austrálie, kde obýva predovšetkým severnú časť krajiny u Torresového prielivu , a v okolí Yorkského polostrova. Rovnako ako príbuzný pytón mriežkovaný obýva tropické dažďové pralesy. Vyhľadáva miesta s dostatočnou vlhkosťou a prístupom k vodnej hladine, kde sa s obľubou kúpe.

Jej najbežnejšou korisťou sa obvykle stávajú vtáky , netopiere , krysy , vačice a iné drobné cicavce. 

Pytón Mriežkovaný

Pytón Mriežkovaný

Pytón mriežkovaný  (Broghammerus reticulatus) je nejedovatý had, ktorý obýva juhovýchodnú Áziu. Je to najdlhší zdokumentovaný had na svete – v roku 1912 zabili na ostrove Celebes (Sulawesi) pytóna, ktorý meral rekordných 9,76 metrov.Vyznačuje sa žltým alebo svetlohnedým telom s tmavými znakmi, ktoré pripomínajú mriežky (odtiaľ meno) a nápadnými jamkami s tepelnými senzormi pozdĺž čeľusti. Pytón mriežkovaný sa dožíva okolo 30 rokov.Je to najdlhší zdokumentovaný had na svete. Rekordný jedinec bol zabitý v roku 1912 na ostrove Celebes a meral 9,76 m. Pytón mriežkovaný je jeden z najťažších hadov na svete (ťažšia je asi len anakonda). Dosahuje váhy až 200 kg.Viac sa zdržuje na súši ako vo vode, hoci dobre pláva. Len zriedkavo sa vzďaľuje od svojho hniezda. Jeho potravu tvoria vtáky a cicavce. Vyskytli sa aj prípady, kedy zaútočil, či dokonca zabil a zožral človeka.Samica kladie 30 - 50 vajec do dutín stromov alebo dier v zemi a potom ich opatruje. Málokedy sa od svojej znášky vzďaľuje. Inkubačná doba môže byť až 90 dní, po ktorej sa z vajec liahnu mladé jedince, dlhé až 70 cm.Je často lovený pre svoju kožu. Chov pytóna mriežkovaného si vyžaduje veľké terárium s vodnou nádržou v ktorej sa denne vymieňa voda. Denná teplota v teráriu by sa mala pohybovať v rozmedzí 25 – 32 °C, odporúčaná nočná teplota medzi 21 – 26 °C.

Užovka Červená

Užovka Červená

Užovka červená (Pantherophis guttatus) je nejedovatý had divoko žijúci v južných oblastiach Severnej Ameriky až po severné Mexiko. Obýva suchšie bory, polia i odlesnené oblasti. Jedná sa o najrozšírenejšieho a pre svoju nenáročnosť najobľúbenejšieho domáceho hada. Ako už názov napovedá, jej sfarbenie je do červena, ale existujú aj iné formy sfarbenia. Užovka červená dorastá do dĺžky 140 - 200 cm. Vo voľnej prírode sa užovka živí drobnými hlodavcami . Dožívaja sa 12-18 rokov.

Pre jej pokojnú povahu a jednoduchosť chovu je vhodná pre začiatočníkov. V zajatí je to najčastejšie chovaný druh hada. Užovka červená sa vyzlieka zhruba raz za mesiac a proces vyzliekania trvá približne týždeň. Počas tohto týždňa užovka nepatrne stratí farbu a akoby zosivie, oči sa jej zakalia. Pred zvlieknutím je nutné v teráriu udržiavať ešte väčšiu vlhkosť. 
Ak je vyzlečená koža vcelku, znamená to, že užovka je zdravá a má vhodné podmienky na chov. 
Ak koža celá nie je, môže to znamenať chorobu, ale aj napríklad len malú vlhkosť v teráriu. Užovka červená je nočný had. Cez deň spí a v noci je aktívna. Myši loví tak, že ich udusí a potom ich zje. Nie je jedovatá, takže keď uhryzne človeka, nič sa mu nestane. Takmer vôbec to nebolí. Gravidita u Gutta trvá cca 60 dní. Po tejto dobe znesie užovka vajcia. Pri správnej inkubácii, ktorá by mala byť pri teplote 28 ° C a dostatočnej vlhkosti sa po ďalších 60 - 80 dňoch vyliahnu mláďatá, ktoré sú už sebestačné.

"Lietajúci had"

Zlatobojga zlatá

Bojga zlatá  (Chrysopelea ornata) je had z čeľade Užovkovité. Obýva pralesy Juhovýchodnej Ázie. Bojga je menší had, jeho útle telo meria na dĺžku okolo 120 centimetrov. Šplhá po stromoch vďaka silne kýlnatým šupinám na bruchu (Každá šupina má v strede výstupok). Druh je jedinečný tým, že dokáže plachtiť medzi korunami stromov. Keď bojga uvidí korisť, zoskočí z vetvy a vo vzduchu roztiahne svoje rebrá, takže sa z nej stane akýsi funkčný " klzák ", ktorý dokáže doplachtiť až do vzdialenosti 35 m. Bojga zlatá svoju korisť zabíja hemotoxínom , ten však na rozdiel od jej príbuznej Bojgi Africkej nie je smrteľný pre človeka. Potravu Bojgi zlatej tvoria hlavne rôzne jašterice.

takto bojga plachtí:

Hady žijúce na Slovensku

Vo voľnej prírode sa možno na Slovensku stretnúť hneď s niekoľkými druhmi hadov, no iba jeden je jedovatý. 

Užovka Obojková

Užovka obojková (Natrix natrix) známa aj pod starším názvom ako užovka obyčajná . Charakterizujú ju dva žlté, polmesiačikovité útvary za hlavou. Farbu tela má hnedú, sivú, alebo olivovozelenú s tmavšími škvrnami pozdĺž tela, no môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Dorastá do dĺžky maximálne 150 cm. Vyskytuje sa v blízkosti vlhkých a podmáčaných miest, močiarov, okrajov jazier, potokov a riek. Aktívna je počas dňa. Loví najmä obojživelníky, ryby, ale nepohrdne ani drobnými hlodavcami a hmyzom.

Užovka Hladká

Užovka hladká  (Coronella austriaca) je had menšieho vzrastu, dorastá do dĺžky len 50 až 70 cm. Je charakteristická sivým sfarbením, s kresbou tvorenou bodkami, ktoré sa môžu na chrbte spájať, čím pripomína vretenicu. Živí sa najmä inými plazmi – jaštericami, slepúchmi, ale aj inými druhmi hadov, nepohrdne ani hlodavcami a bezstavovcami.

Užovka Fŕkaná

Užovka fŕkaná  (Natrix tessellata) sa vzrastom a spôsobom života podobá užovke obojkovej, no je agresívnejšia. Telo má štíhle, sploštené zo strán, s dlhým chvostom. Dorastá až do dĺžky 100 cm. Je sivej, až olivovozelenej farby, škvrny na tele prechádzajú do šachovnicového alebo priečnepruhovaného vzorovania.

Užovka Stromová

Užovka stromová (Zamenis longissimus) je náš najdlhší had. Dorastá do dĺžky až 200 cm. Stavbou tela je to štíhly a svalnatý had s úzkou hlavou. Dospelé užovky stromové majú olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé sfarbenie tela, bez škvŕn. Brušnú časť majú žltej farby. Užovka stromová obýva najmä teplé a slnečné oblasti v svetlých lesoch, krovinách. Živí sa drobnými hlodavcami, ale i vtákmi a plazmi. Veľmi obratne šplhá po stromoch a to i na zvislých plochách.

Vretenica Severná

Lat. Vipera berus. Je to jediný, na Slovensku žijúci jedovatý had. Jej jed je vysoko toxický, no nedokáže ho vytvoriť v dostatočnom množstve na usmrtenie  zdravého dospelého človeka. Vretenica dorastá do dĺžky 80 cm, telo má kratšie a zavalité. Na chrbte má charakteristický kľukatý vzor. Nájdeme ju na lúkach, pasienkoch, v porastoch čučoriedok a brusníc, v okolí lesných potokov, opustených kameňolomoch, na kamenistých stráňach, ale aj horských lúkach. Jej potravu tvoria hlodavce, obojživelníky, jašterice, ale aj vtáctvo.

zdroj:

https://www.hady.sk/62-hady-zijuce-na-slovensku.html

Hady všeobecne

 Hady

Hady  sú podrad radu jašterovité. Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom. Väčšina ľudí si myslí že hady sú slizké ale opak je pravda. Na svete existuje približne 2 900 druhov hadov.

Hady majú 5 rozličných štýlov pohybu : 

1. Lineárny pohyb       
2. Bočný pohyb (had sa opiera o nerovný terén)   
3. Harmonikový pohyb (had sa odráža) 
4. Bočné vlnenie (v piesku)       
5. Plachtenie vzduchom (stromové hady)

Delenie

Delíme ich na :

• ŠKRTIČE - patria tam napr. anakondy, pytóny, užovky, veľhady, ..
• JEDOVATÉ - patria tam napr. vretenice, kobry, tajpani, štrkáče, krovinári, ...

Jedy jedovatých sa delia na:

•   jed Neurotoxín: je jed pôsobiaci na nervovú sústavu. Presnejšie povedané pôsobí na svalové zakončenia. Tento typ jedu pôsobí veľmi rýchlo. Obeť je paralyzovaná a vzápätí u nej dôjde k zadusenie, pretože sa zastaví dýchacie pohyby.
• jed Hemotoxín: je to krvný jed, rozkladá krvné elementy. Nepôsobí tak rýchlo ako Neurotoxín, avšak na rozdiel od neho výrazne poškodí telo. Obeti spôsobí krvné výrony alebo zrazeniny, čím u nej následne dochádza k úmrtiu.

Rozmnožovanie

Hady sa rozmnožujú cez kloaku - spoločný vývod pre močovú, rozmnožovaciu a tráviacu sústavu. Vajcia hadov majú kožovitý obal. Väčšina hadov kladie vajcia, ale značné množstvo rodí živé mláďatá. Hady žijúce v miernom pásme sa obyčajne pária na jar. Druhy z tropického pásma sa rozmnožujú podľa množstva zrážok a niekedy majú dlhú rozmnožovaciu sezónu. Samce a samice sa navzájom vyhľadávajú pomocou chemických pachových stôp a dvorenie je zriedkavé. 

Telo a zmysly

Hady sú hluché a nemajú dobrý zrak, avšak vnímajú vibrácie okolia a dobre im slúžia ostatné zmyslové orgány. Počas aktivity nepretržite vystrkujú jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Niektoré veľhady, pytóny a štrkáče majú termoreceptory, pomocou ktorých dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty. Hady zvliekajú kožu naraz narozdiel od jašteríc. Hady majú viac ako 400 stavcov, ktorých nadväznosť vytvára veľmi pohyblivú kostru. Rebrá, hrudné stavce a prsná kosť tvoria hrudník. Zakrpatenú ľavú polovicu pľúc majú iba hady. 

Teraz by som Vám chcel niečo prezradiť na záver príspevku:

Titanoboa je najväčší doteraz známy had v dejinách planéty. Žil v období asi pred 58 až 60 miliónmi rokov a po vymiznutí dinosaurov sa stal najväčším suchozemským lovcom.

Ilha da Queimada Grande (prezývaný Hadí ostrov) je ostrov v Atlantickom oceáne pri pobreží Brazílie, 95 míľ od mesta Sao Paulo . Má rozlohu približne 43 hektárov. Hovorí sa, že tam žijú asi 4 hady na m².